Elena Tomovčíková – absolvovala odbor Automatizované systémy riadenia na Prevádzkovo ekonomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre v roku 1993. V rokoch 1994-2009 pôsobila v spoločnosti Procter and Gamble v regióne strednej Európy, kde viedla oddelenie vzdelávacích programov. V rokoch 2017-2021 pracovala v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.
Elenka, stretli sme sa v roku 2018, v Kafé LAMPY, kde si rámci premiérového podujatia projektu Večer zVEDAvých bola rečníčkou na tému Podzemná voda. Zážitok z Tvojej prezentácie o vode bol natoľko intenzívny, že Ťa po prezentácii obkolesili ľudia s nekonečnými otázkami. Znamená to, že voda je téma, ktorá nás zaujíma.
Voda si ma doslova „podmanila” a v posledných rokoch som sa venovala aktivitám zameraným na šírenie osvety o tejto cennej surovine. Teda o jej zdrojoch a procesoch, ktoré súvisia so zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou, ale aj s otázkami čistenia odpadových vôd a ich návratu do prírody, odkiaľ sme si vodu „požičali“. Málokto si totiž uvedomuje, že náš každodenný komfortný život je závislý od vody. Vnímame ju ako absolútnu samozrejmosť, a kým „tečie“ z vodovodu, nezamýšľame sa nad tým, odkiaľ naša voda prichádza, ani čo sa s ňou deje, keď sa stratí v odtoku. To ani nehovorím o komplikovanej a dômyselnej infraštruktúre, ktorá musí byt vybudovaná „pod mestom“ a musí byt plne funkčná 24 hodín denne 7 dní v týždni.
Patrí Slovensko medzi svetové veľmoci vo vodných zásobách ?
,,Podľa dostupných údajov má Slovensko po Rakúsku najväčšie zásoby pitnej vody.“
Aká krajina je Slovensko z pohľadu vodných zdrojov?
,,Slovensko je v tomto ohľade naozaj šťastnou krajinou, nakoľko máme jednak dostatok vodných zdrojov – prameňov a vyvieračiek, a máme tu aj majestátny Dunaj, ktorý na naše územie neustále privádza obrovské množstvo vody a zásobuje Žitný ostrov. Je to najväčší riečny ostrov v Európe a tiež je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe.
Celkovo ako krajina teda máme pitnej vody dostatok, avšak nie je rovnomerne rozložená po celom území Slovenska. Väčšinu pitnej vody na Slovensku čerpáme z podzemných zdrojov, ale máme aj územia, kde vodu získavame z vodárenských nádrží (kde sa akumuluje voda pritekajúca z povrchových zdrojov).“
V zdravej, rozmanitej a vyváženej krajine je vode umožnené zotrvať, nasycuje pozemné rezervoáre a na povrchu vytvára oázy života pre ryby, hmyz a vtáky. Ako s vodou zaobchádzame?
,,Domnievam sa, že len malá časť obyvateľov si uvedomuje potrebné súvislosti. Ide totiž o veľmi komplexnú problematiku. Stručne by sa dalo povedať, že sme sa v minulých desaťročiach pokúsili „poručiť vetru a dažďu“.
Napriamili sme vodné toky do umelých korýt, vysušili sme bočné ramená riek, a tým sme zabránili presakovaniu vody v brehoch. Došlo k úbytku mokradí a lužných lesov, veľmi cenných biotopov. Odvodnili a vysušili sme veľké územia, na ktorých vznikli buď obrovské lány monokultúrnych plodín, alebo obytné a priemyselné zóny, kde sú veľké plochy pokryté súvislou vrstvou betónu a asfaltu. Voda, ktorá tam dopadne na zem v podobe dažďa alebo snehu, nemôže vsiaknuť do hlbších vrstiev pôdy a prirodzene doplniť zásoby podzemnej vody. Po povrchu odchádza do kanalizácie, a tak ju presmerujeme rovno do riek a nenechávame ju tam, kam dopadla, a kde by mohla pomáhať udržiavať príjemnejšiu klímu, ochladzovať ovzdušie a priebežne zavlažovať zeleň.“
A čo Žitný ostrov, je najväčšou zásobárňou pitnej vody, je ohrozená podzemná alebo pitná voda na tomto mieste?
,,Žitný ostrov je náš národný poklad ako zdroj strategickej suroviny – vody. V uplynulom storočí bolo urobených niekoľko nešťastných rozhodnutí s negatívnym dopadom na kvalitu podzemných vôd. K tým najznámejším patrí umiestnenie rafinérie Slovnaft priamo v oblasti, kadiaľ priteká voda z Dunaja do Žitného ostrova. Už od spustenia rafinérie do prevádzky začalo dochádzať k úniku ropných látok a tieto kontaminovali podzemnú vodu. Následkom bolo vyradenie v tom čase najväčšieho zdroja pitnej vody pre Bratislavu. Takmer 70 000 ľudí bolo niekoľko mesiacov zásobovaných pomocou cisterien a vodný zdroj Podunajské Biskupice musel byt navždy vyradený z prevádzky. Riešenie problému spočívalo vo vybudovaní tzv. HOPV (Hydraulická ochrana podzemných vôd), vďaka čomu došlo k odčerpaniu veľkého množstva ropných látok a zastaveniu ich šírenia ďalej do Žitného ostrova. Cela oblasť je dodnes podrobne monitorovaná.
Druhým veľkým problémom je skládka odpadov z bývalej Dimitrovky vo Vrakuni, kam boli dlhé roky vyvážané odpady z chemickej výroby a odkiaľ postupne presakujú do podzemných vôd. Riešenie tohto problému bude vyžadovať veľa finančných prostriedkov. Začiatok tzv. enkapsulácie (vytvorenia kapsuly okolo celej skládky) sa neustále posúva….rovnako sa však posúva a rozširuje aj oblasť zamorenia…
Toto sú však len tie dva najznámejšie problémy naozaj veľkého rozsahu.
Svoju neblahú úlohu zohrávajú aj zakopané skládky atrazínu (t.j. herbicídu/pesticídu, ktorý bol v minulosti hojne používaný a zakázaný v roku 2005…posledný prípad kontaminácie studne atrazínom je z obce Potônske Lúky z 12.3.2021, voda zo 40m hlbokej studne, už siedma obec na Žitnom ostrove)….a môžeme pokračovať smerom ku golfovým ihriskám, pestovateľom kobercových trávnikov, pestovaniu technických plodín ako repka… Tam sa zvyčajne používajú vysoké dávky rôznych ochranných prípravkov, ktorých časť preniká do podzemných vôd.“
Zvláda sa príroda vyrovnať s množstvom odpadových vôd?
,,Ak sa bavíme o odpadových vodách, ktoré prichádzajú verejnou kanalizáciou do Čistiarní odpadových vôd, tak tam je celý niekoľkostupňový proces mechanicko-biologického čistenia nastavený v súlade s platnou legislatívou tak, aby prečistené vody, ktoré sú vypúšťané nazad do tokov (recipientov), splnili najvyššie možné štandardy.
Otázkou je, ako sa príroda vyrovnáva s odpadovými vodami, ktoré sú vypúšťané „na divoko“, aby niekto ušetril a obišiel systém….
Je totiž dosť možné, že blízko takéhoto miesta má niekto iný vybudovanú svoju studňu, z ktorej čerpá vodu na polievanie svojej záhrady, alebo aj ako pitnú vodu…a pri rozbore vody je potom prekvapený, odkiaľ sa vo vode vzali kdejaké baktérie, ktoré by tam nik nečakal….“
Aká je voda v Bratislave?
,,Voda v Bratislave je veľmi kvalitná. Je čerpaná zo studní v okolí Dunaja. Tými najvýznamnejšími sú vodárenský zdroj na ostrove Sihoť, Pečniansky les a náš najväčší zdroj Rusovce – Ostrovné lúčky – Mokraď. Nie je potrebná ďalšia úprava vyťaženej vody, teda okrem zákonnej povinnosti ju chlórovať, nakoľko je potrebné, aby si svoju kvalitu uchovala aj počas svojej púte vodovodnou sieťou až do miesta spotreby.“
Pitnou vodou na Slovensku aj splachujeme. Ako inak sa to dá riešiť?
,,Dalo by sa – vybudovaním paralelného systému s využitím odpadovej vody napr. z práčky, umývačky riadu, vane,… Takéto riešenia sa zvyčajne používajú v oblastiach s nedostatkom pitnej vody, alebo pri novostavbách, kde sa už od začiatku počíta s takýmto riešením – alebo aj s využitím zachytenej dažďovej vody. Otázka je však skôr ekonomická, nakoľko pri existujúcich bytových domoch by sa jednalo o vysoké dodatočné náklady. Toto je téma na samostatnú debatu do budúcnosti. Bude vhodné sa pozrieť aj na príklady z praxe, napr. vo Zvolene.“
V niektorých regiónoch Slovenska sú ľudia odkázaní na vlastné studne. Existuje spôsob, ako z tejto vody urobiť pitnú?
,,Za kvalitu vody z vlastnej studne zodpovedá vlastník studne a mal by si dať urobiť jej komplexný rozbor v akreditovanom laboratóriu, aby sa uistil, že sa jedná o pitnú vodu. Na trhu existuje množstvo filtrov a prípravkov, ktoré pomáhajú upraviť vodu – je však potrebné rozbor vody periodicky opakovať, nakoľko na jej kvalitu vplýva mnoho faktorov (geologické podložie, prúdenie podzemnej vody, poľnohospodárska činnosť v okolitej oblasti, prípadne aj skryté skládky odpadu…
Slovo na záver… som rada, že sa aspoň jeden deň v roku „preberieme“ a spomenieme si na Deň vody (22. marec). Vtedy sú všetky médiá plné zaujímavých faktov – a potom je zas celý rok ticho. Vodu však potrebujeme neustále, každý jeden deň, a tak by sme sa jej mohli a mali venovať častejšie ?.“