Kafé Lampy hneď v úvode roka „naplnilo šťastie.“ Konkrétne výtvarníčka ANNA SOVANY, ktorá svojou výstavou FELICIDAD otvorila nový, aj ten umelecký rok v tomto priestore. Moderátor Milan ‚Junior‚ Zimnýkoval v rozhovore počas otvorenia vernisáže čo-to o umelkyni zistil. No a my sme naopak, čo-to to zisťovali o Juniorovi.
Otvárali ste výstavu, ktorej názov znamená v preklade ŠŤASTIE. Pamätáte si na nejaký konkrétny, jedinečný umelecký zážitok, ktorý vás urobil šťastným?
V živote je to jednoznačne rodina. Z umeleckého pohľadu je to šťastie skôr v tom, že mám pocit, že existujú priestory, ako napríklad Kafé Lampy, vďaka ktorým, začína byť umenie viac vidieť.
To je pre mňa nádej, že to bude dobré. Že to má zmysel. Pretože umenie čoraz intenzívnejšie presakuje do kruhov, ktoré sú povedzme, že mainstreamové.
Bolo obdobie, kedy umenie bolo na okraji. Teraz sa dostáva bližšie k ľudom, a ľudia sú hladní po umení. Z môjho pohľadu, práve to je to šťastie. Že je ho čoraz viac vidieť a počuť.
Autorka výstavy, Anna Sovany sa venuje aj technike takzvanej zentangle, ktorej sa hovorí aj „čmáracia“ technika. Ste typ, ktorý si pri chvíľke nudy rád čmára na papier? Alebo by sme nejaké tie kresby našli aj vo vašich školských zošitoch?
Veľmi rád by som kreslil, ale neviem. Haki-baky a čmáranie je mi veľmi blízke, určite ale na to nemám talent. Nie je o tom, že by som koketoval s tým, že niektorí vedia aj hrať na gitare, aj fotiť, a mal aj ja nejakú tú vše-umeleckú ambíciu. Ale prichytil som sa pri pocite, že by som rád niečo nakreslil, ale neviem kresliť. V jednej kresbe som ale vynikajúci, a to je detská kresba. Mám dokonalú detskú kresbu. To znamená, že vo svojich štyridsiatich rokoch dokážem kresliť, ako moja päťročná dcéra.
Aj vy sám sa v podstate pohybujete v umeleckých kruhoch. Moderovať znamená svojím spôsobom ovládať umenie reči. Kedysi ste dokonca tancovali vo folklórnom súbore. Ak by si mal Milan Zimnýkoval vybrať niektorý z talentov, čomu by sa rád venoval? – hudbe?, tancu? výtvarnému umeniu? …
Chcel by som dve veci. Som neskromný. J A možno, práve preto nemám ani jednu. Talent na maľovanie a talent na spev. Tak ako ale neviem, kresliť, maľovať, tak, tak neviem spievať. A veľmi rád by som spieval a maľoval.
A na záver tak trochu poetická otázka. Anna Sovany, autorka výstavy, hovorí, že maľuje preto, aby žila, žije preto, aby maľovala. Čím najviac žijete vy?
Začnem možno ešte doplnením predchádzajúcej otázky. Napríklad ja si nemyslím, že moderovanie je umenie. Ja som most. Pretože umenie potrebuje komunikovať. Ja by som mal byť ten most medzi umením a … a nechcem povedať, že spotrebiteľom umenia. A nemusí to byť len vo vzťahu k umeniu, ale v rámci komunikácie vôbec. Moderátor je presne ten most medzi dvoma brehmi, ktorý by ich mal spojiť, ktorý by mal vysvetliť jednu stranu, druhú stranu. Z tohto pohľadu ja žijem preto, aby bolo ľudom lepšie, nie preto, aby ma sledovali ako ja moderujem, že pozrite sa, ako ja viem moderovať.
Je to skôr o tom, čo to moderovanie môže dať jednej alebo druhej strane. Ja teda svoju prácu ako umenie neberiem. Umenie mám ale rád. Neviem či aj umenie má rado mňa.
A čo, uvádzame naozaj len veľmi v skratke, zistil Junior o pôvodom Levičanke, výtvarníčke ANNE SOVANY?
- že Anka sa asi už narodila s ceruzkou v ruke, kreslila všade – na papier, na steny,
- že, Anka to vidí inak, má svoj špecifický – farebný pohľad na svet, na umenie,
- že, Anka, jej pocity, jej duša, sú v každom jej obraze,
- že Anka je jedným z dvoch umelcov na Slovensku, ktorý sa venujú špeciálnej technike zentangle,
- že Anka sa tejto technike začala venovať v čase, kedy nemala priestor na veľké, ateliérové maľovanie, a tak si „čmárala,“ doma,
- že Anka tvorí umenie jednoduché na chápanie, nechce svojou tvorbou vyvolať zložité myšlienkové pochody, ale vyvolať radosť a úsmev,
- že Ankinou veľkou inšpiráciou, nielen v tvorbe, ale ako osobnosť sama, je Frida Kahlo, a rovnako „iný“ – Dalí
- že Anka, sa svoj umelecký talent snaží aj prakticky rozdávať, a tak sa dostala jej tvorba na bratislavské Detské kardiocentrum, levickú chirurgiu, ale zapojila sa aj do netradičného projektu, kedy sa umeleckým stvárnením stala vaňa,
- že Anka verí, že v umení limity neexistujú, a že nikdy nevie čo ju ešte či v tom umeleckom, či osobnom živote čaká.
Vy nečakajte a zavítajte do Kafé Lampy. Ukradnúť si kúsok toho „umeleckého šťastia,“ ale aj času pri dobrej káve, len pre seba.
